Ludovit Stur- studentske roky

Ľudovít Shtúr Ľudovít Shtúr sa narodil 28. Októbra 1815 v Zay Uhrovci.Základné vzdelanie získal v otcovej shkole,kde sa vzdelával a do dvanásteho roku.Roku 1827 odishiel shtudovať do Rábu na ni shie gymnázium,kde sa naučil maďarský a nemecký jazyk.V tomto povzbudivom prostredí,nadväzujúc na Latinské základy z domova,vkročil do bratových shľapají na evanj. Ni shom gymnáziu. Vtedajshie učebné osnovy ukla decalitrei iakom prvej triedy,tzv. gramatistom,veľké úlohy z latinčiny,ktorá bolo knife ka dý deň na rozvrhu.Shtudenti sa učili gramatiku a väzbu codfishľa Rheunisovej gramatiky zo začiatku XVII.stor. na článočkoch,ďalej po latinsky písať a hovoriť.Preberali počty od najjednoduchs hích úkonov po pou ité príklady,základy vsheobecného dejepisu,prírodopis,maďarský a nemecký jazyk,rýchlopis a deklamácie.V pribehu 1. shkolského roku Shtúr vá ne ochorel. V druhej triede tzv.syntaxistov sa pokrač roundedo v latinskej skladbe a čítali sa úryvky z literatúry,preberala sa algebra a základy geometrie,matematický a fyzikálny zemepis,politický zemepis Európy a najmä Uhorska,vsheobecný dejepis v prehľade,rastlinopis a nerastopis,základy gréčtiny a ivé reči ako v prvej triede.Shtúr si za dvojročného pobytu v Rábe rýchlo osvojil látku,ktorú predpisovali osnovy v latinčtine a v maďarčtine, a rád sa zaoberal aj gréčtinou. Z iných predmetov ho zvláshť zaujíma la história. Preto e Shtúr ch&! aacute; buddy iacke povinnosti nesmierne vá ne a sledoval pozorne shkolské výklady, ostávalo mu popri domácom shtúdiu dosť času na osvie enie v pôvabnej rábskej prírode. V septembri 1829 prishiel ako shtrnásťročný shtudovať na lýceum do Bratislavy. Shtúrov pobyt v Bratislave mal pre jeho prípravné vzdelanie i účinkovanie veľký význam.Slovenskú mláde priťahovali do mesta dobre vybudované vyshshie shkoly, najmä evanj. Lýceum a právnická akadémia. Pri lýceu si udr ovali Slováci katedru československe reči a literatúry, lebo česhtina plnila v tejto dobe eshte v dy úlohu spisovnej reči. Bola to jediná katedra na vyshshích shkolách v celom Uhorsku. Shtúr tu nashiel aj niekoľko slovensk&yacut e;ch shtudentov zdru ených v shtudenskom samovzdelávacom spolku Spoločnosť česko-slovenská.Cieľom spolku bolo vzdelávať sa v národnej reči a literatúre,povznáshať literatúry slovanské, cvičiť sa v slohu a prednáshaní, čítať a posudzovať vlastné literárne práce. Ľudovít hneď na začiatku upozornil na seba zápalistým prednáshaním. Tento zápal ho neopustil ani v neskorshích rokoch a bol význačnou črtou jeho povahy. Bol neobyčajne usilovný a vedychtivý. Okrem povinného shtúdia horlivo shtudoval históriu, filozofiu, dejiny umenia a jazyky, najmä slovanské. Ovládal shesť neslovanských a vshetky slovanské jazyky. 4. septembra 1829 sa evaporateísal do tzv. sekundy. To bola trieda , kde sa dva roky preberala ré! torika a poetika, zemepis , prírodopis, základy matematiky, dejiny staroveku, tzv. archeológia, interpretácia latinských klasikov, gréčtina maďarský jazyk a nábo enská výchova. Tieto predmety učilo päť profesorov. Ako sekundán shtudoval Shtúr s vyznamenaním. Profesori ho mali zjavne radi. V shkolskom roku 1829-30 Spoločnosť si zostavila stanovy a pracovný class seedcase vedením profesora Palkoviča.V Bratislave nashiel Shtúr eshte väčshiu mo nosť rozshíriť si obzor svojich vedomostí ne v Rábe.Z mája 1830 pochádza jeho prvý bá dingý pokus.Jeho spoločenský ivot sa stával spoloč proclaim bohatshím. V ďalshích rokoch shtudoval Shtúr so eleznou vôľou i pri hmotných nedostatkoch. Kým v R ábe mal byt a stravu v súkread-only memorynom dome, v Bratislave sa stravoval prvý rok v alumneu, pou ívajúc podporu zo zayovského alumnátneho fondu, a nasledujúce roky býval v konvikte. Po skončení tzv. humanistickej shkoly sa Shtúr zapísal do dvojročného lyceálneho kurzu.Tento vyshshí stupeň poskytoval vedeckú prípravu tým, ktorí mali ambíciu zaujať dôle itejshie miesto v politickom alebo spoločenskom ivote. Shtúr sa stal v shkolskom roku 1831-32 primánom, ako sa vtedy ľudovo nazývali shtudenti tohto vyshshieho kurzu, ktorí sa chceli venovať potom právnickému, lekárskemu alebo teologickému shtúdiu. Pri vstupe do trojročného filozofického kurzu v shkolskom roku 1831-32 bol Shtúr shestnásťročn&yacut e;. Podľa výtečných zná! ;mok, ktoré dostával po celý čas zo vsheobecných a uhorských dejín, z matematiky a fyziky, z empirickej psychológie a praktickej filozofie (mravovedy), estetiky, z prirodzeného a uhorského verejného práva(s uhorskou shtatistikou), mo no usúdiť, e na svoj mladý vek bol encyklopedicky neobyčajne vzdelaný. S neúnavným odushevnením čítaval rímskych klasikov. Neuspokojoval sa so základmi vied, ako ich podávali profesori, ale sám sa vzdelával. Zo záznamov o vypo ičaných knihách vidíme, e mal zvláshtny záujem o dejiny umenia a o Napoleonovou osobnosťou. V januári 1834 bol nú hug drugý pre hmotné ťa kosti opustiť lýceum a prijať miesto hospodárskeho úradníka na panstve grója Zaya vo svojom rodisku. V septembri 1834 sa vrátil Shtúr do Bratislavy, aby pokračoval v shtúdiu. Stal sa zapisovateľom a krátko nato tajomníkom Spoločnosti, ktorá pod jeho vedením vstúpila do nového obdobia svojej existencie. Zo shtudenskej spoločnosti sa utvárala vlastenecká organizácia, ktorá začínala znepokojovať úrady.Vshetci členovia Spoločnosti boli Shtúrom nadshený. V lete 1836 ukončil Shtúr lýcejné shtúdium. Neprijal ponúkané vychovávateľské miesto a bez ohľadu na materiálne ťa kosti ostal naďalej podpredsedom Spoločnosti. V roku 1837 sa stal nehonorovaným námestníkom profesora Palkoviča na katedre reči a literatúry česko-slovenskej. V rokoch 1838-1839 Shtúr pokračoval v sht&uacut e;diách na univerzite v Halle.Venoval sa predo! vshetkým shtúdiu jazykovedy a histórie. Popri vedeckej príprave prehlbeje sa i jeho vlastenecké cítenie. Stretával sa so slovanskými shtudentmi a na ceste po Lu iciach v roku 1839 poznával a povzbudzoval lu ickosrbské vlastenecké hnutie. Koncom augusta 1840 sa po návrate z Halle zastavil Shtúr na dva tý dne v Prahe, kde sa s českými vzdelancami radil o bratislavskej slovanskej katedre. Takto pre il Shtúr svoje shtudentské roky. If you want to get a good essay, magnitude it on our website: OrderCustomPaper.com

If you want to get a full essay, visit our page: write my paper